19. 10. 2009
181009
Napršalo. Fľakato, miesi sa dážď s náhodným snehom. Balerínky vbielych pelerínach lejú sa oknám do snov. Ťukajú, klopú, na okná zamrznutým dychom kreslia detské šepoty.
Vo vlasoch šediviem, očami mladnem. Smejem sa, viac než inokedy, milujem, ako nikdy.
28. 8. 2009
(Pred)jesenná (o osamelosti)
Blíživo
Stromy sa rozchádzajú s korunami
Chodníky hrdzavejú
O život
Tak osamelo je mi
Porúčam ťažké nohy zemi
Ľahké sny čiernobiele oblakom
Pod makom zatiaľ pradú dušičkové žiale
básničky o tom, že sa predsa točí,
bez zmeny
Niekedy nestačí byť ľúbený
28. 7. 2009
Z ponočnej
Zívam, oči mám ťažké, noc bola ťažká. Znovu sa všetci stretneme, tak, ako každý mesiac, budeme jesť a budeme kričať, jeden cez druhého, dvadsať ľudí v malej kuchyni. Zívam. To z toho, že sme varili takmer až do jednej v noci. Pretože Zuza chce guláš zásadne vegetariánsky.
Myslím, že zívaš tiež. To Ty si v noci vstával, aby si ho odstavil od ohňa.
Sedíme v kuchyni, držíme sa za ruky. "Mám rada tento život," vravím. Usmeješ sa. "Mám rád tento život." A potom mlčíme a zívame. A potom dodáš: "A ľudia majú radi nás. Radi sem chodia."
Pod oknom vädnú nám kvety, z balkóna vonia bazalka.
Do svojej Dácie by som zbalila len všetkých vás. Aj s kvetinovým výkričníkom.
23. 7. 2009
z výročia
Rútia sa za sebou, pištoľníci
jeden za druhým, jeden ako druhý
Ľúbiš ma ešte?
V kuchyni stojím, natieram spomienky
na krajci chleba sladké sú, z medu,
"Pamätáš?" zapíja sa kakaom a pohladením
V denníku tvojej ženy
odfajfknú sa slová, ktoré si nikdy nepovedal,
potom sa sklbčia
Do náručia
Mlčia
3. 7. 2009
Z každodennosti
Som po Tvojich slovách
Chcem po nich
Povrazolezkyňa
Tam opatrne, s natiahnutou špičkou kráčať
K nám
23. 6. 2009
Ostávam
Vyhodená z hniezda
Tsunami
Plné únavy
Niet kam sa schovať, schúliť
pred životom
Jak márnotratná dcéra
Čosi som chcela
Čas som chcela
Je mojim pánom
Krutý a neúprosný
Zráža ma, duní,
predbieha
za mnou sa neobzrie
už to tu vzdávam
8. 6. 2009
Dichotomická
Žijem s chlapcom. Keď môže, hráva futbal v obývačke a futbalku si vlastne vystavil aj do knižnice. Návštevám ukazuje hrdo svoje lego. A pri novom nábytku má tiež pocit, že dostal hračku, len tak trochu väčšiu, než tá z kinderka. Jedna polička je plná spoločenských hier. Často, keď prehráva, tak sa durdí. A keď sa hrá so psom, pripomína trojročného juniora, ktorý práve dostal plyšáka. Žije v časových jednotkách zvaných "potom" a "neskôr." Oboje znamená "nikdy, ibaže by si mi to stále otĺkala o hlavu." Keď sme pri nikdy - nikdy ho neprinútim stáčať ponožky. Odpadu v kuchynskom drese, toho sa bojí stále ako bubáka. A keď ho pošlem do obchodu po fenikel, vráti sa s figami.
Ten istý chlapec sa dokáže v sekunde zmeniť. Na chlapa. S výrazom "nechaj všetko na mňa, zariadim celý svet." A zariadi. Hrudník toho istého chlapca sa jednoducho dokáže nafúknuť do atlasovských rozmerov, ak ide o to, aby som mala kde hlavu zložiť. Hrdina na požiadanie, od otvárania viečok na zaváraninách až po riešenie iných životných kríz.
Bože, muži sú fantastickí. A ten môj ešte aj extra čarovný.
5. 6. 2009
Sedím v prítmí (o exkluzivite)
Pozeráme film, teda, on pozerá, ja pozerám naň. Sledujem, ako sa mu obočie zbieha až ku koreňom zaťatého nosa, ústa má pootvorené, ceria sa z nich biele zuby, ja sa cerím na ne, zdá sa mi krásny, krásnejší, než všetci ostatní. Aj mu to vravím, on sa rozpačito zamrví, aj mu to lichotí, aj nevie, ako sa tváriť.
Chcela by som fotiť. Nemôžem, pozeráme film.
Cigáň celý svet prešiel a krajšie dzecko od svojho nevidzel, vravieva starká vždy, keď dakto chváli svoje. Čo sa, samozrejme, nevzťahuje na ňu. Pretože ona má tú najkrajšiu vnučku na svete.
A tak to je. Láska je exkluzívna.
4. 6. 2009
Re-konštruujem
Večerná pohoda. Ochutnávam svoju stratenú grafomániu práve tak veselo, ako veselo Kocúr konzumuje jahody. Miznú jedna za druhou. Odmeňuje sa, prinútila som ho zbaštiť kôprovú omáčku. Bol statočný.
Meninová bilancia: chvíľka opitosti, dlhšia chvíľa mrzutostí v práci, jeden výbuch zlosti, pretože sa Kocúr stratil a neudal adresu svojho aktuálneho pobytu. Jedna gerbera v kvetináči, od rodičov, mama zľahka naznačila, že aj ich svadobná kytica bola práve gerberová. Jedna brandy, od kolegu, údajne ju doma chlípu s pani manželkou a majú šťastné, 30 - ročné manželstvo práve - najmä - vďaka tejto jantárovej anestéze. Jeden filter na vodu, nepýtajte sa ma, prečo. A Diana Krall, Kocúr si spomenul. Kocúr si spomenul aj na to, že nám chýbajú koreničky, a tak máme koreničky. Tešíme sa ako malí. Ja sa ich snažím prečítať - názvy bylín sú v nemčine - a Kocúr má kolotoč. Oni sa totiž točia, tak ako stojany na okuliare. Apropó, okuliare. Celé leto si budem musieť vystačiť so šiestimi kusmi. Šľak aby to ..
A pretože má Kocúr dobrú pamäť a pretože Kocúr správne tuší, že ma treba rozmaznávať, dostala som aj knihy. Jedna z nich je od Rankova. Stalo sa prvého septembra.
A ja viem presne, čo sa prvého septembra stalo. To, za čo môže výlučne L. a keď čosi zlyhá, pôjde to na jej triko. My sme sa s Kocúrom prvého septembra prvýkrát stretli. A odvtedy som na zvláštnej, exkluzívnej horskej dráhe, ktorá sa presúva na línii spolužitie - prsteň s bielym očkom pomaly, ale isto, do svadobnej soboty.
Najlepšie na tom je, že svadobnú sobotu mám každý deň.
Vravím len áno.
Meninová
Dnes som vtrhla jednému z nich do kancelárie a kričala. Kričala som ticho. Len som tak otvorila ústa, rozpažila ruky, naklonila zátylok k zemi. Tiché, nehlučné ááááá. Pokýval hlavou, pochopil. Nechal ma, kým sa vykričím a vrátim na rokovanie.
Práci česť.