8. 6. 2009

Dichotomická

Žijem s chlapcom. Keď môže, hráva futbal v obývačke a futbalku si vlastne vystavil aj do knižnice. Návštevám ukazuje hrdo svoje lego. A pri novom nábytku má tiež pocit, že dostal hračku, len tak trochu väčšiu, než tá z kinderka. Jedna polička je plná spoločenských hier. Často, keď prehráva, tak sa durdí. A keď sa hrá so psom, pripomína trojročného juniora, ktorý práve dostal plyšáka. Žije v časových jednotkách zvaných "potom" a "neskôr." Oboje znamená "nikdy, ibaže by si mi to stále otĺkala o hlavu." Keď sme pri nikdy - nikdy ho neprinútim stáčať ponožky. Odpadu v kuchynskom drese, toho sa bojí stále ako bubáka. A keď ho pošlem do obchodu po fenikel, vráti sa s figami.

Ten istý chlapec sa dokáže v sekunde zmeniť. Na chlapa. S výrazom "nechaj všetko na mňa, zariadim celý svet." A zariadi. Hrudník toho istého chlapca sa jednoducho dokáže nafúknuť do atlasovských rozmerov, ak ide o to, aby som mala kde hlavu zložiť. Hrdina na požiadanie, od otvárania viečok na zaváraninách až po riešenie iných životných kríz.

Bože, muži sú fantastickí. A ten môj ešte aj extra čarovný.

7 komentárov:

  1. lol, to mi totalne nieco pripomina :))
    ten kuchynsky drez to bude nejaky univerzalny strasiak :-))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. dobra premena :)


    a priznam sa, ze som sa sebecky zamyslela nad sebou, resp. ako sa zmenim na zenu. Chcem, len ci dokazem..

    OdpovedaťOdstrániť
  3. :) pekné čítanie ... ako na starom mieste

    OdpovedaťOdstrániť
  4. podobne mam doma...uz 20 rokov si poslusne zbali ponozky do gulky a hodi k dveram... uz 20 rokov mu nesmiem miesat kartami chlapskej roboty.. ale nakoniec je to male chlapca, ktore chce pofukat, ked si poreze prst. Viky

    OdpovedaťOdstrániť