Sedím v prítmí (o exkluzivite)

Pozeráme film. Obrazovka modro bliká, ožaruje mu tvár, banálne floskule lietajú odtiaľ až k nám. Vtipu málo, zápletka nevalná, ženy majú krásne nohy, muži skvelé frizúry.

Pozeráme film, teda, on pozerá, ja pozerám naň. Sledujem, ako sa mu obočie zbieha až ku koreňom zaťatého nosa, ústa má pootvorené, ceria sa z nich biele zuby, ja sa cerím na ne, zdá sa mi krásny, krásnejší, než všetci ostatní. Aj mu to vravím, on sa rozpačito zamrví, aj mu to lichotí, aj nevie, ako sa tváriť.

Chcela by som fotiť. Nemôžem, pozeráme film.

Cigáň celý svet prešiel a krajšie dzecko od svojho nevidzel, vravieva starká vždy, keď dakto chváli svoje. Čo sa, samozrejme, nevzťahuje na ňu. Pretože ona má tú najkrajšiu vnučku na svete.

A tak to je. Láska je exkluzívna.