Česť práci, drahí trpáci!

Trpák. Jedinec bližšie neurčitého pohlavia, rozpoznateľný tým, že trpí. Trpí každý. On. A jeho existenciou aj jeho okolie. A keď je to trpák s veľkým T, trpí aj okolie okolia a okolie okolia okolia a - čože si už navravíme, kruhy na vode.

Trpáka rozoznáme ľahko - v dave aj sediaceho osamotene na stoličke. Je to ten s predstierane veľkým egom, preukázateľne malým IQ a očividne narušenými schopnosťami komunikačnými, ktorý, v záujme nápravy vyššie zmienených identifikačných rysov, prahne po pozornosti, ktorú sa spravidla pokúša získať, a to cestou imitácie sociálnych zručností. Napríklad imitovaním empatie či okázalej skromnosti. A to až do chvíle, kým príjemca komunikácie bombasticky (či aj tíško) neodhalí, že trpák je trpák. V tej chvíli trpák začne bletať mesky, vyhrážať sa fyzickou likvidáciou príjemcu či aspoň trvalou emocionálnou ujmou na príjemcovom potomstve. Pretože to, čo trpák nevie zniesť zo všetkého najviac, je odhalenie jeho trpáctva.

Trpák je nekonzistentný. Pokus o elementárny sylogizmus v ňom vyvolá akútnu gastroenteritídu, snaha o plynulé vyplývanie mu na líco vkreslí čosi blízke brušnému týfu. Trpák to proste nevie. Ale bohorovne sa bude snažiť dokázať, že vie. Že on na to má. A tak sa v diskusii zameranej na jednoduché vyplývania zrodí nová, trojtrpáková logika. Big Bang. Bang. Tresk. Je to tady. Opäť. Prehovoril.

Trpáci sa delia len na dva druhy. Trpák ľahostajný a Trpák ohrozujúci. Trpák ľahostajný je z čeľade tých, pri ktorých zavriete oko a poviete si - však je to len trpák. Trpák ohrozujúci je ohrozujúci. Sledujete, ako mu do pieskových nôr kĺžu ľudia, u ktorých by ste neradi pozorovali spôsobenie ujmy.

avšak

Trpáctvo je nebezpečné, trpáctvo je nákazlivé.

Prosím, nedovoľte mi už čítať tamtoho blogera.