23. 6. 2009

Ostávam

Ostávam
Vyhodená z hniezda
Tsunami
Plné únavy

Niet kam sa schovať, schúliť
pred životom

Jak márnotratná dcéra
Čosi som chcela

Čas som chcela

Je mojim pánom
Krutý a neúprosný
Zráža ma, duní,
predbieha

za mnou sa neobzrie

už to tu vzdávam

22. 6. 2009

Česť práci, drahí trpáci!

Trpák. Jedinec bližšie neurčitého pohlavia, rozpoznateľný tým, že trpí. Trpí každý. On. A jeho existenciou aj jeho okolie. A keď je to trpák s veľkým T, trpí aj okolie okolia a okolie okolia okolia a - čože si už navravíme, kruhy na vode.

Trpáka rozoznáme ľahko - v dave aj sediaceho osamotene na stoličke. Je to ten s predstierane veľkým egom, preukázateľne malým IQ a očividne narušenými schopnosťami komunikačnými, ktorý, v záujme nápravy vyššie zmienených identifikačných rysov, prahne po pozornosti, ktorú sa spravidla pokúša získať, a to cestou imitácie sociálnych zručností. Napríklad imitovaním empatie či okázalej skromnosti. A to až do chvíle, kým príjemca komunikácie bombasticky (či aj tíško) neodhalí, že trpák je trpák. V tej chvíli trpák začne bletať mesky, vyhrážať sa fyzickou likvidáciou príjemcu či aspoň trvalou emocionálnou ujmou na príjemcovom potomstve. Pretože to, čo trpák nevie zniesť zo všetkého najviac, je odhalenie jeho trpáctva.

Trpák je nekonzistentný. Pokus o elementárny sylogizmus v ňom vyvolá akútnu gastroenteritídu, snaha o plynulé vyplývanie mu na líco vkreslí čosi blízke brušnému týfu. Trpák to proste nevie. Ale bohorovne sa bude snažiť dokázať, že vie. Že on na to má. A tak sa v diskusii zameranej na jednoduché vyplývania zrodí nová, trojtrpáková logika. Big Bang. Bang. Tresk. Je to tady. Opäť. Prehovoril.

Trpáci sa delia len na dva druhy. Trpák ľahostajný a Trpák ohrozujúci. Trpák ľahostajný je z čeľade tých, pri ktorých zavriete oko a poviete si - však je to len trpák. Trpák ohrozujúci je ohrozujúci. Sledujete, ako mu do pieskových nôr kĺžu ľudia, u ktorých by ste neradi pozorovali spôsobenie ujmy.

avšak

Trpáctvo je nebezpečné, trpáctvo je nákazlivé.

Prosím, nedovoľte mi už čítať tamtoho blogera.

17. 6. 2009

Cyklámenová

Koľko vymazaných básní
Znamená jedno spolužitie?

15. 6. 2009

Krátka

Koľko žien

Počúvali Tvoje vyznania

Pozerám na Teba, žiarlim

Neverím jedinému slovu

A predsa verím

Pretože láska je viera

Vlastním

Spomienky na budúcnosť

12. 6. 2009

(proto)neafrická

Obrie sú duše letmých pohladení
Dážď suší slonie slzy na planine
Všetko tak rýchlo slovo zmení
Všetko tak rýchlo slovo minie

Len my sa dáko nemeníme

Dva baobaby
Delia ich kilometre
Na šnúrku navlečených duší

10. 6. 2009

Po - milovaná

V prítmí
Víťazný oblúk tvojho tela
Rozostrený
Dar jednej ženy druhej

Krásny, až úzko je mi

Na dlaniach
Vyryté pridusené stony
Pohodené sú k oblakom
Oblúky z nechtov tvojej ženy

Pieseň z horúceho milovania

Vrie v nás, klokotá
Obaja mladí, plní života
Svoj život sebe ponúkame
A hladno, lačne jeme

Ľúbime, sľubujeme

8. 6. 2009

Dichotomická

Žijem s chlapcom. Keď môže, hráva futbal v obývačke a futbalku si vlastne vystavil aj do knižnice. Návštevám ukazuje hrdo svoje lego. A pri novom nábytku má tiež pocit, že dostal hračku, len tak trochu väčšiu, než tá z kinderka. Jedna polička je plná spoločenských hier. Často, keď prehráva, tak sa durdí. A keď sa hrá so psom, pripomína trojročného juniora, ktorý práve dostal plyšáka. Žije v časových jednotkách zvaných "potom" a "neskôr." Oboje znamená "nikdy, ibaže by si mi to stále otĺkala o hlavu." Keď sme pri nikdy - nikdy ho neprinútim stáčať ponožky. Odpadu v kuchynskom drese, toho sa bojí stále ako bubáka. A keď ho pošlem do obchodu po fenikel, vráti sa s figami.

Ten istý chlapec sa dokáže v sekunde zmeniť. Na chlapa. S výrazom "nechaj všetko na mňa, zariadim celý svet." A zariadi. Hrudník toho istého chlapca sa jednoducho dokáže nafúknuť do atlasovských rozmerov, ak ide o to, aby som mala kde hlavu zložiť. Hrdina na požiadanie, od otvárania viečok na zaváraninách až po riešenie iných životných kríz.

Bože, muži sú fantastickí. A ten môj ešte aj extra čarovný.

Krstebná

Svitá
Vypínam ťažké sny
A ťahám bosé oči spod vankúša

Eva má ránom zalepené túžby
Jablko padlo kamsi za roh
Nik nikoho dnes nepokúša

( Sviatočne je mi.
Nohy dávam zemi, hlavu oblakom.
Tak trochu zamračené, mierne pod tlakom,
nakoniec ale v telke veštia ťažké teplá.
Som ako ranná káva, horká, teplá,
už iba chvíľu! .. už sa obliekam.

V duchu si pískam. Ľúbim. Človeka. )

Krstím sa vodou
posvätenou našim vlastným kaabskym vodným kameňom
Modlitba studená a stručná
Je mi odmenou

Krstím sa vodou
Stále roztúžená
Mám nové meno

Tvoja žena

5. 6. 2009

Sedím v prítmí (o exkluzivite)

Pozeráme film. Obrazovka modro bliká, ožaruje mu tvár, banálne floskule lietajú odtiaľ až k nám. Vtipu málo, zápletka nevalná, ženy majú krásne nohy, muži skvelé frizúry.

Pozeráme film, teda, on pozerá, ja pozerám naň. Sledujem, ako sa mu obočie zbieha až ku koreňom zaťatého nosa, ústa má pootvorené, ceria sa z nich biele zuby, ja sa cerím na ne, zdá sa mi krásny, krásnejší, než všetci ostatní. Aj mu to vravím, on sa rozpačito zamrví, aj mu to lichotí, aj nevie, ako sa tváriť.

Chcela by som fotiť. Nemôžem, pozeráme film.

Cigáň celý svet prešiel a krajšie dzecko od svojho nevidzel, vravieva starká vždy, keď dakto chváli svoje. Čo sa, samozrejme, nevzťahuje na ňu. Pretože ona má tú najkrajšiu vnučku na svete.

A tak to je. Láska je exkluzívna.

4. 6. 2009

Re-konštruujem

Večerná pohoda. Ochutnávam svoju stratenú grafomániu práve tak veselo, ako veselo Kocúr konzumuje jahody. Miznú jedna za druhou. Odmeňuje sa, prinútila som ho zbaštiť kôprovú omáčku. Bol statočný.

Meninová bilancia: chvíľka opitosti, dlhšia chvíľa mrzutostí v práci, jeden výbuch zlosti, pretože sa Kocúr stratil a neudal adresu svojho aktuálneho pobytu. Jedna gerbera v kvetináči, od rodičov, mama zľahka naznačila, že aj ich svadobná kytica bola práve gerberová. Jedna brandy, od kolegu, údajne ju doma chlípu s pani manželkou a majú šťastné, 30 - ročné manželstvo práve - najmä - vďaka tejto jantárovej anestéze. Jeden filter na vodu, nepýtajte sa ma, prečo. A Diana Krall, Kocúr si spomenul. Kocúr si spomenul aj na to, že nám chýbajú koreničky, a tak máme koreničky. Tešíme sa ako malí. Ja sa ich snažím prečítať - názvy bylín sú v nemčine - a Kocúr má kolotoč. Oni sa totiž točia, tak ako stojany na okuliare. Apropó, okuliare. Celé leto si budem musieť vystačiť so šiestimi kusmi. Šľak aby to ..

A pretože má Kocúr dobrú pamäť a pretože Kocúr správne tuší, že ma treba rozmaznávať, dostala som aj knihy. Jedna z nich je od Rankova. Stalo sa prvého septembra.

A ja viem presne, čo sa prvého septembra stalo. To, za čo môže výlučne L. a keď čosi zlyhá, pôjde to na jej triko. My sme sa s Kocúrom prvého septembra prvýkrát stretli. A odvtedy som na zvláštnej, exkluzívnej horskej dráhe, ktorá sa presúva na línii spolužitie - prsteň s bielym očkom pomaly, ale isto, do svadobnej soboty.

Najlepšie na tom je, že svadobnú sobotu mám každý deň.

Vravím len áno.

Meninová

Mám meniny. Vonku smetiari likvidujú odpadky. Moja pečeň likviduje becherovku. Pretože mám meniny. A pretože si ma aj s mojim prázdnym žalúdkom vyčíhali kolegiálni kolegovia.

Dnes som vtrhla jednému z nich do kancelárie a kričala. Kričala som ticho. Len som tak otvorila ústa, rozpažila ruky, naklonila zátylok k zemi. Tiché, nehlučné ááááá. Pokýval hlavou, pochopil. Nechal ma, kým sa vykričím a vrátim na rokovanie.

Práci česť.