Z ponočnej

Nakladá do ojazdenej Dácie. Tri starostlivo zabalené, šedivé zimné bundy, tri kelímky s čerstvými bylinkami, aha, ten kôpor cítim až sem. A jeden košík, plný usušenej levandule. A z ľavej ruky nepúšťa kvet, obrovský, červený výkričník, vidno ho do ďaleka. Neviem kam ide, balí však starostlivo.

Zívam, oči mám ťažké, noc bola ťažká. Znovu sa všetci stretneme, tak, ako každý mesiac, budeme jesť a budeme kričať, jeden cez druhého, dvadsať ľudí v malej kuchyni. Zívam. To z toho, že sme varili takmer až do jednej v noci. Pretože Zuza chce guláš zásadne vegetariánsky.

Myslím, že zívaš tiež. To Ty si v noci vstával, aby si ho odstavil od ohňa.

Sedíme v kuchyni, držíme sa za ruky. "Mám rada tento život," vravím. Usmeješ sa. "Mám rád tento život." A potom mlčíme a zívame. A potom dodáš: "A ľudia majú radi nás. Radi sem chodia."

Pod oknom vädnú nám kvety, z balkóna vonia bazalka.

Do svojej Dácie by som zbalila len všetkých vás. Aj s kvetinovým výkričníkom.