.

Dnes ráno som vstala a bola som šťastná.

Čím viac som pri vedomí, tým som šťastnejšia.

Som vďačná za ľudí, ktorí sa mi stali.

Krátka

Lístie padá
Do podvečerných dlaní
Padajú bozky
Zatvárajú sa rany

O snoch (a ľuďoch)

V mojich snoch. Mávam rakovinu ryby, nevieme nakŕmiť dieťa, behám po strechách hrdzavého mesta a hrám na flautu, ktorá nechce vydávať tóny, stretávam spolužiaka zo strednej, ktorý na mňa hľadí a hodnotí každý krok. V mojich snoch. Zachraňujem svet pred elfami, rozbíjam igelitové sáčky, kúpem sa v opadaných jablkách, plávam v opustenom sade.

V mojich snoch. Žijem s chlapcom, ktorý je chlapom, ak sa ráno zobudím o čosi skôr, spravím mu kávu. Bijem sa s ním o počítač, vadím sa o počet hostí na svadbe, zachraňujem jeho rozbúrený žalúdok a vždy, keď vstanem, ešte pár krát mu nevyhnutne musím vkĺznuť do postele. Máva spotené, vlhké kučery a vonia po cukríkoch. V mojich snoch. Smeje sa a vraví, že ma ľúbi aj keď je štrúdľové cesto rozplieskané v kôpkach po celom byte.

Snívam svoje sur-reálne žitie. Žijem svoje sur-reálne sny.

O jeseni (a druhých)

Krúti sa divo, jeseň. Starnúca,
vŕzgajú castanety podrážkami,
chrapčavo hvízda podvečer.

Zjazvené asfaltky lemujú nočné
lampy, oranžovo bzučia, zhasínajú.

Je sídliskový podvečer. Decká mrnčia, príboj
futbalových lôpt mláti mľandravé betónové mestské
stehná.

(Kdesi,
páli sa lístie,
do noc prská ihličie.

Kdesi,
dvaja
k sebe sa túlia.)

Vo vlasoch cítim hrdzavú
vôňu, skladá k sebe vrkoče
slov, lokne ískajúce dlane. Je každodenný
každý deň.

Je každodenný
každý deň.

ekvilibrium

Svet, ktorý je, ma míňa

Sledujem ho z okna, pečiem koláče
Strúham plány na svet, ktorý bude

Hmla sa zakráda pod oknami
Gaštany starnú, jeseň vráskavie

Vo vákuu, čakám, čo sa stane

Nič sa nedeje

Len malé mikrosvety šprintujú
Morčatá v otočných kolieskach
Aha, tamten, ten je môj!

Pozorujem pat v malom byte
S pobúrením diváka na zlej výstave

Svet, ktorý je, ma míňa

181009

Október, vykradli október! Pohľadáva sa babie leto, podozrenie, že uchmatli predzimiu farby spod klobúka, je potvrdené! Mrznem, pomŕzam, flákam sa, poflakujem.

Napršalo. Fľakato, miesi sa dážď s náhodným snehom. Balerínky vbielych pelerínach lejú sa oknám do snov. Ťukajú, klopú, na okná zamrznutým dychom kreslia detské šepoty.

Vo vlasoch šediviem, očami mladnem. Smejem sa, viac než inokedy, milujem, ako nikdy.

Ranná

Svitavo váhajú
kaluže pod oknami
Do rána vtrhol dážď
V soli sa sypú predvčerajšie rany

A vedľa mňa sa váľa Tvoja vôňa
Hanblivá a nahá

Po nej sa plaví moja dlaň
Na prove kormorána,
tam kde som kapitán

Všetko Ti dávam. Nič si nepýtam.