O jeseni (a druhých)

Krúti sa divo, jeseň. Starnúca,
vŕzgajú castanety podrážkami,
chrapčavo hvízda podvečer.

Zjazvené asfaltky lemujú nočné
lampy, oranžovo bzučia, zhasínajú.

Je sídliskový podvečer. Decká mrnčia, príboj
futbalových lôpt mláti mľandravé betónové mestské
stehná.

(Kdesi,
páli sa lístie,
do noc prská ihličie.

Kdesi,
dvaja
k sebe sa túlia.)

Vo vlasoch cítim hrdzavú
vôňu, skladá k sebe vrkoče
slov, lokne ískajúce dlane. Je každodenný
každý deň.

Je každodenný
každý deň.