30. 10. 2009

O snoch (a ľuďoch)

V mojich snoch. Mávam rakovinu ryby, nevieme nakŕmiť dieťa, behám po strechách hrdzavého mesta a hrám na flautu, ktorá nechce vydávať tóny, stretávam spolužiaka zo strednej, ktorý na mňa hľadí a hodnotí každý krok. V mojich snoch. Zachraňujem svet pred elfami, rozbíjam igelitové sáčky, kúpem sa v opadaných jablkách, plávam v opustenom sade.

V mojich snoch. Žijem s chlapcom, ktorý je chlapom, ak sa ráno zobudím o čosi skôr, spravím mu kávu. Bijem sa s ním o počítač, vadím sa o počet hostí na svadbe, zachraňujem jeho rozbúrený žalúdok a vždy, keď vstanem, ešte pár krát mu nevyhnutne musím vkĺznuť do postele. Máva spotené, vlhké kučery a vonia po cukríkoch. V mojich snoch. Smeje sa a vraví, že ma ľúbi aj keď je štrúdľové cesto rozplieskané v kôpkach po celom byte.

Snívam svoje sur-reálne žitie. Žijem svoje sur-reálne sny.

1 komentár: