O jeseni (a druhých)

Krúti sa divo, jeseň. Starnúca,
vŕzgajú castanety podrážkami,
chrapčavo hvízda podvečer.

Zjazvené asfaltky lemujú nočné
lampy, oranžovo bzučia, zhasínajú.

Je sídliskový podvečer. Decká mrnčia, príboj
futbalových lôpt mláti mľandravé betónové mestské
stehná.

(Kdesi,
páli sa lístie,
do noc prská ihličie.

Kdesi,
dvaja
k sebe sa túlia.)

Vo vlasoch cítim hrdzavú
vôňu, skladá k sebe vrkoče
slov, lokne ískajúce dlane. Je každodenný
každý deň.

Je každodenný
každý deň.

ekvilibrium

Svet, ktorý je, ma míňa

Sledujem ho z okna, pečiem koláče
Strúham plány na svet, ktorý bude

Hmla sa zakráda pod oknami
Gaštany starnú, jeseň vráskavie

Vo vákuu, čakám, čo sa stane

Nič sa nedeje

Len malé mikrosvety šprintujú
Morčatá v otočných kolieskach
Aha, tamten, ten je môj!

Pozorujem pat v malom byte
S pobúrením diváka na zlej výstave

Svet, ktorý je, ma míňa

181009

Október, vykradli október! Pohľadáva sa babie leto, podozrenie, že uchmatli predzimiu farby spod klobúka, je potvrdené! Mrznem, pomŕzam, flákam sa, poflakujem.

Napršalo. Fľakato, miesi sa dážď s náhodným snehom. Balerínky vbielych pelerínach lejú sa oknám do snov. Ťukajú, klopú, na okná zamrznutým dychom kreslia detské šepoty.

Vo vlasoch šediviem, očami mladnem. Smejem sa, viac než inokedy, milujem, ako nikdy.

Ranná

Svitavo váhajú
kaluže pod oknami
Do rána vtrhol dážď
V soli sa sypú predvčerajšie rany

A vedľa mňa sa váľa Tvoja vôňa
Hanblivá a nahá

Po nej sa plaví moja dlaň
Na prove kormorána,
tam kde som kapitán

Všetko Ti dávam. Nič si nepýtam.

.

Ráno vstala. Spravila scénu priateľovi, pretože ju vo sne podvádzal s bývalou priateľkou. Obliekla si čierny sveter, vonku je už september. Taxikár vzkriesil jej urazené ego, chválil jej vôňu, jarnú, krehkú, zmyselnú. V aute sa viezla včela. Pristála na okne a dala si stíhačkovú skratku Petržalka - Ružinov.

V práci sa zavrela do kútika s kávou. Dýchala, zhlboka. Káva je bezpečie.

Na vedomosti o starých láskach zaberá jedine amnézia.

akonarubýn

akoby sa točila

akokeby stála

víla morská

malá

toľko toho chcela

o tak veľmi stála

až to celé vzdala

(Pred)jesenná (o osamelosti)

Plíži sa jeseň
Blíživo
Stromy sa rozchádzajú s korunami
Chodníky hrdzavejú
O život

Tak osamelo je mi

Porúčam ťažké nohy zemi
Ľahké sny čiernobiele oblakom

Pod makom zatiaľ pradú dušičkové žiale
básničky o tom, že sa predsa točí,
bez zmeny

Niekedy nestačí byť ľúbený